Květen 2012

Uvolnena mysel

20. května 2012 v 2:31 | Lubie d'Or
Trojhviezdickovy kuchar Lubie d'Or dodrziaval starodavny zvyk, ktory predpisuje od stredoveku, ze kazdu sobotu pred tretou nedelou v mesiaci maji maju vsetci registrovani zobraci narok na kralovske pohostenie.

Za tymto ucelom vytvoril originalny recept, zhotovovany len z najdrahsich surovin. Aby ale napriek tomu dosiahol rovnovahu medzi nakladmi a ziskom, zvykol si posluzit latkami z najdostupnejsich zdrojov, ktore ale este stale boli v ramci predpisov.
Lubie d'Or nechcel riskovat stratu tazko vypracovanych, vysluzenych a zasluzenych hviez na svojej kucharskej ciapke! Preto vyhradne pouzival k priprave slavnostnej tabule cerstvy mozog, ktory este teply vyberal z otvorenej lebky a mysel, ktora opustila telo zavaral do sklenych poharov a odkladal ju na zimu. Takto mal po cely rok moznost, cerpat z tych mysli bez tiel, mysli takpovediac "na volnej nohe".

Cumberlandsku omacku pripravoval vyhradne z dijonskej horcice a ciernych dijonskych ribezlov, ako aj ju vyvaral vyhradne len v dijonskom cervenom burgundskom vine.

Tymto dodrzal aj smernice Europskej unie v zmysle "Cassis de Dijon", nehovoriac o uspore pri nakupe mäsa a spracovani odpadu. Prazdne hlavy odkladal a ked ich nazbieral viac - k telu sa uz vratit nedali, pretoze "mysel" sidliaca v mozgu bola davno skonzumovana - , vyvazal k blizkej mydlovej tovarni.

Zobraci mali aspon raz v roku gurmenske hody a usinali s blazenym usmevom na perach pod svojimi mostami.

Pominutie mysle

18. května 2012 v 1:18 | Lubie d'Or
Teraz to ide do tvrdeho! Zaryte sa brani: "Nie, nechcem ten 'kolac'! Ani tie tvoje 'pralinky' To je hovno a nie pralinky."
"Ale ved aspon okostuj...Ona ta za to nepokuse!"
"Prave ty to tak vies!"
"NIe! Mne sa ten ponukany kolac prilis nepozdava, aj keby bol neviem aky. Pripomina mi to skor neumytu zaprasenu kundu. Taka obrovska spinava diera, alebo co to je. A za to chces tak vela? Nehanbis sa!"

"Ved skutocne, no. Viem co ti ponukam, neolutujes! Daj si konecne povedat."
"Nie, je to absolutne nemozne! Hnusi sa mi to cele."
"Preco?"
"Ani neviem", mumle ten väcsi. "Ten obraz je este stale prilis velky!"

"Aha! A co teraz, ked ti zlavim? Das si ho? Vzal by si to?"

"Tak preco na neho tak cumis?"
"Pripomina mi to nieco, neviem, kam to mam zaradit..."

Okolo presla mlada pekna slecna, nieco kreolskeho, alebo to bola Indka? Obaja muzi, ktori pozorovali vyklad s cudnym obrazom sa samozrejme za nou obzreli, ten starsi nemohol od dievciny odrthnut oci.

"Tak beres?" ZIadna odpoved. Starsi pozoroval sustredene hupanie okruhleho zadku, ktory zrazu zostal stat, ako ked blokuju brdzy. Kreolka, proste nie cielkom do bielej pokozky oblecena dama, sa obratila k staremu, ktory davno prestal vnimat ponuky svojho partnera.

"Co cumis stary?!?"

Starsi muz, ktoreho zdrava mysel davno opustila vetche neforemne vyblednute slabe tucne telo a poletovala pol strocia vzad, v case ked este pravidelne sportoval a jeho zmyselny usmev mal opravnenie na jestvovanie, sa prebral z katatonie: "Tam stoji moja manzelka," ukazoval trasucou rukou cez sklenenu stenu vykladneho domu na starenu, ktora skusala nemiestne pestre saty s hlbokym vystrihom.

Kreolka uz neuznala sa vhodne, hodit aspon zurivy pohlad na sceneriu a mizla v pritmi osvetleneho chodniku.

"Co to blaboces", zvysil hlas mladsi z dvojice, "beries teda alebo nie?"
"Co mam brat" jachtal starsi, "ved ona sa mi vysmieva..."
"Kto sa ti vysmieva? Ta kunda na tom obraze? Ten obraz? Ved je to len obraz!"
"Ano. vyskiera sa na mna, ta nahnedla kunda tam," ukazal na lahodne kyclujucu postavu zeny, ktora mizla v dialke, oziarena vykladmi. "Nechcem nic! Uz vobec nic. Vrat mi tie peniaze, co som ti dal, mam hlad, radsej si kupim dobru veceru a par piv."

"Ked myslis." Mladsi, zrejme trochu rozladeny, ak nie celkom sklamany, ocakaval to uz vopred, vytiahol penazenku, odcital par bankoviek. "Ten zvysok je za moju snahu, za strateny cas."

"V poriadku", zamrmlal starec, vopchal bankovky nedbalo do praveho vrecka plasta, kde citil chladivu ocel noza. Osamele telo opustene myslou sa odhodlane pobralo smerom zmiznutej zeny. Kupit si taky debilny obrovsky obraz, myslel si posmesne. Sam sebe bol smiesny. Kadejaka okoloiduca mu povie, co cumi a ma dat kopu penazi za obraz obrovskej vaginy, ktory sam namaloval. Ten blbec ani nevie, kto to robil a co to ma byt. Jednoducho sa chcel zbavit ukradnuteho tovaru.

Nad ranom, ako sa vracal medzitym pustymi ulicami vracala sa mu aj mysel do tela. Pomaly pocitoval zimu, potreboval sa aj konecne umyt, vsade s mu lepila zaschnuta krv, tiez sa nemusel o tu farebnu zensku tak dlho obtierat, ked uz davno nebola tepla, nadaval si. Co vsetko nenarobi clovek, ked slabe telo, ktore sa nevie chranit svojim chutkam, ked ho opusti mysel...

Telo klame

15. května 2012 v 23:59 | Lubie d'Or
Telo klame a dokonca strasi. (Strasi male deti, mlade panny a estetov. Musel som sa napriklad cely - prakticky cely - obnazit, aby sa ma vnucka nebala.)

To bolo este za casov, kedy telo fungovalo bezvadne...To som bol este uspesny zobrak a v tom dazdi som si vyzobral kadeco. (Mimo ineho sadenicku na huby!)
Telo opustila nachvilu mysel, obranny system prestal fungovat, vlastnik tela, namiesto aby si obliekol ponozky a schoval sa niekam pod strechu, prechladol ako diva svina. Absencia mysle, ktora bola asi niekede na prechadzke mu to jednoducho nepovedala, nenakazala a teraz telo skapina. Telo asi uz vobec nie je funkcie schopne, ked ho mysel opusti a potuluje sa niekde po horach...

Vobec je to nejake otazne, ked mysel opusti telo.

Napriklad ked sa odporuca mysel pod vplyvom alkoholu alebo inej drogy, opusti telo, ktore potom pracuje ako robot. Potom vyvadza telo asi pekne spiraly!

Tak som chytil taku blbu bronchitis, ked nie este nieco horsieho.

Mysel opustila mrznuce telo a sa vydala svojvolne na hory, nejako to prislo do reci a spominali sme na tu obrovsku zastavu. To bolo pred tromi rokmi, na prvy august, co je svajciarsky narodny sviatok.

Mysel uletela z mokreho chladneho tela v spomienkach na tu slavnost. vyborne syrove kolace priamo zo salasu.

Druha najväcsia zastava na svete, mimochodom, vietor ju za tri dni potrhal.


Nejako sa mi zda, ze ta tema je vlastne naruby. Horsie je vlastne, ked telo opusta este fungujucu mysel.

V hlave to mam, mysel je v poriadku, ale telo nevladze. Uz nevladze, napriklad.

Ale tak som sa aspon ucil vkladat fotky, aby neboli take velke, dokial ta myslel este sedi v hoci aj chorom tele...

Servac

13. května 2012 v 8:07 | Lubie d'Or
Dnes je uz druhy "zmrzly sväty", Servac. Skutocne po tridsatdva stupnoch Celsia ma dnes v noci mrznut. (Bodenfrost.)

Aj prispevky (mince, bankovky, akcie, obligacie a pod.) mi padaju do zobrackeho klobuka akosi zamrznute. Zrejme budem musiet zmenit zivnost, cely sposob obzivy.

Ale zatial sa este nevzdavam a podla hesla, ktore som sa vcera dozvedel od znameho via Skype sa da dnesny "zmrzly sväty" interpretovat aj ako vyzvanie: "Ser vac!". Po slovensky, zahoracky, bratislavsky. Spisovne : "Kakaj viacej."

Tak v zmysle tohto vysvetlenia mena by som chcel uvolnit zacpu, zapchu, ktora je smerom do zobrackej misky ci klobuka.

Vyhlasujem heslo dna: "Daj vac!".

Inac sa mi msti, ze som mal uz davno taky originalny napad na zbohatnutie. Pred dvadsiatimi rokmi som bol odvazny dynamicky podnikatel a hned po neznej revolucii som otvoril restauraciu pre siroke ludove vrstvy. Skrachovla. Mala jedinu chybu: Na vladnuce pomery bola prilis originalna. (Preto pozor na premrstenu originalitu.) Bola NEALKOHOLICKA A VEGETARIANSKA, cize ako taka nemala - aspon vtedy, pred tymi dvomi desatrociami - realnu sancu na prezitie.

Skusim to znovu, ako "restauraciu na schudnutie". (A zaroven na ochudobnenie?) Ako fönix z popola povstanem.

Zobraci celeho sveta spojte sa.

Tréning cislo dva

6. května 2012 v 19:12 | Lubie d'Or
Immer und immer wieder nur mit dem kühlen Kopf spielen.

Vzdy a neustale hrat len s chladnou hlavou. (Toto je dalsi nezdareny pokus o zmensenie obrazku - nic mi nefunguje, hoci toto je blog na trenovanie a ani len mince mi do klobuk anepadaju!!! To je zobracky zivot!)

A teraz nieco pre mlade, nezletile ale zvedave...
To nie je nic skarede, to je vyzivovanie pre bezzubych, to je aj pre trochu detinske stare panny...(a spol.)

Omrvinky

1. května 2012 v 3:58 | Lubie d'Or
Omrvinky kolacu, co pozral Kral Rucola v Nonenhorne na brehu Bodamskeho jazera by mi stacili, aby som ukojil moju horucu chut na pikantne mlade mäso!
"Kralovstvo za kona", reval nejaky ten s pomazanou hlavou na bojisti, ja, ubohy zobracik skromne mumlem: "Dam tu motorku za kus mladeho mäsa!". (Ona nie je sice moja, patri jednemu trojnasobnemu doktorovi, ale nemal ju opstavit vedla mojho skromneho auticka!)

Co tam sladkosti, mäso, mlade mäso musi na moju prazdnu zobracku tabulu, aj napriek tomu, ze som takmer vegetarian!

Pretoze som tak chudobny, snazim sa ten obrazok zmensit, aby jeho skladanie netrvalo tak dlho.
Pochybujem, ze sa mi to podari, lebo som zobracke nemehlo, ale niekde to cvicit musim, nie nadarmo je tento blog s mottom-logom : Train...

Ide o tréning, nie o vlak.

No nezmensilo sa nic, len motorka zmizla a elektricku za mlade mäso asi ponukat nemozem!

Tak znovu!
Ta elektricka sa tam nezmestila?