Pominutie mysle

18. května 2012 v 1:18 | Lubie d'Or
Teraz to ide do tvrdeho! Zaryte sa brani: "Nie, nechcem ten 'kolac'! Ani tie tvoje 'pralinky' To je hovno a nie pralinky."
"Ale ved aspon okostuj...Ona ta za to nepokuse!"
"Prave ty to tak vies!"
"NIe! Mne sa ten ponukany kolac prilis nepozdava, aj keby bol neviem aky. Pripomina mi to skor neumytu zaprasenu kundu. Taka obrovska spinava diera, alebo co to je. A za to chces tak vela? Nehanbis sa!"

"Ved skutocne, no. Viem co ti ponukam, neolutujes! Daj si konecne povedat."
"Nie, je to absolutne nemozne! Hnusi sa mi to cele."
"Preco?"
"Ani neviem", mumle ten väcsi. "Ten obraz je este stale prilis velky!"

"Aha! A co teraz, ked ti zlavim? Das si ho? Vzal by si to?"

"Tak preco na neho tak cumis?"
"Pripomina mi to nieco, neviem, kam to mam zaradit..."

Okolo presla mlada pekna slecna, nieco kreolskeho, alebo to bola Indka? Obaja muzi, ktori pozorovali vyklad s cudnym obrazom sa samozrejme za nou obzreli, ten starsi nemohol od dievciny odrthnut oci.

"Tak beres?" ZIadna odpoved. Starsi pozoroval sustredene hupanie okruhleho zadku, ktory zrazu zostal stat, ako ked blokuju brdzy. Kreolka, proste nie cielkom do bielej pokozky oblecena dama, sa obratila k staremu, ktory davno prestal vnimat ponuky svojho partnera.

"Co cumis stary?!?"

Starsi muz, ktoreho zdrava mysel davno opustila vetche neforemne vyblednute slabe tucne telo a poletovala pol strocia vzad, v case ked este pravidelne sportoval a jeho zmyselny usmev mal opravnenie na jestvovanie, sa prebral z katatonie: "Tam stoji moja manzelka," ukazoval trasucou rukou cez sklenenu stenu vykladneho domu na starenu, ktora skusala nemiestne pestre saty s hlbokym vystrihom.

Kreolka uz neuznala sa vhodne, hodit aspon zurivy pohlad na sceneriu a mizla v pritmi osvetleneho chodniku.

"Co to blaboces", zvysil hlas mladsi z dvojice, "beries teda alebo nie?"
"Co mam brat" jachtal starsi, "ved ona sa mi vysmieva..."
"Kto sa ti vysmieva? Ta kunda na tom obraze? Ten obraz? Ved je to len obraz!"
"Ano. vyskiera sa na mna, ta nahnedla kunda tam," ukazal na lahodne kyclujucu postavu zeny, ktora mizla v dialke, oziarena vykladmi. "Nechcem nic! Uz vobec nic. Vrat mi tie peniaze, co som ti dal, mam hlad, radsej si kupim dobru veceru a par piv."

"Ked myslis." Mladsi, zrejme trochu rozladeny, ak nie celkom sklamany, ocakaval to uz vopred, vytiahol penazenku, odcital par bankoviek. "Ten zvysok je za moju snahu, za strateny cas."

"V poriadku", zamrmlal starec, vopchal bankovky nedbalo do praveho vrecka plasta, kde citil chladivu ocel noza. Osamele telo opustene myslou sa odhodlane pobralo smerom zmiznutej zeny. Kupit si taky debilny obrovsky obraz, myslel si posmesne. Sam sebe bol smiesny. Kadejaka okoloiduca mu povie, co cumi a ma dat kopu penazi za obraz obrovskej vaginy, ktory sam namaloval. Ten blbec ani nevie, kto to robil a co to ma byt. Jednoducho sa chcel zbavit ukradnuteho tovaru.

Nad ranom, ako sa vracal medzitym pustymi ulicami vracala sa mu aj mysel do tela. Pomaly pocitoval zimu, potreboval sa aj konecne umyt, vsade s mu lepila zaschnuta krv, tiez sa nemusel o tu farebnu zensku tak dlho obtierat, ked uz davno nebola tepla, nadaval si. Co vsetko nenarobi clovek, ked slabe telo, ktore sa nevie chranit svojim chutkam, ked ho opusti mysel...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Barbora Čecháková Barbora Čecháková | E-mail | Web | 18. května 2012 v 10:57 | Reagovat

Moc hezké.Líbí se mi tento článek :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama