Spevava vila

18. září 2012 v 6:00 | King Rucola
Aby som ako zobrak prislis nestlstol, vybral som sa do lesa v nadeji, ze vychodim tie prebytocne vyzobrane kalorie. Sice niekde v zakuti znavenej hlavy som mal myslienky, lepsie povedane chutky na cerstve huby, ale na to by som potreboval nejaku dobru vilu, ktora by ma k nim zaviedla. Najst nejake huby je v tejto krajine, kde namiesto vody tecie med a pivo namiesto vzduchu obohateneho o CO2 clovek vdychuje len ten najcistejsi vzduch az sa jeho cistotou zadusa, to hranici takmer s mensim zazrakom. A vily su tu predsa pre konanie zazrakov!

Hned na upäti hory som nadabil na jednu krasnu vilu, zacarovanu za kona. (Ale to som este ani netusil?) Priznam sa, ze ako zobrak sa v konoch prilis nevyznam, nemavam s nimi do cinenia, lebo na to jednoducho nemam, davam si len pozor, aby ked tak v prachu ulice klacim a pracujem, ma nejaky nekopol. Na tomto konovi sa vsak dalo na prvy pohlad rozoznat, ze je to neobycajny reprezentant "fribourgskej" rasy, teda bezne nazyvany "Freiburger", ktoreho ucelom je po skonceni jeho zivota naplnat svojim mäsom salam. Kon tancoval vo svojej ohradke, ked zbadal, ze na noho ziram, tak si z casu nacas pohodil hrivou ako typicka zena, ktora chce upozornit na svoje krasne vlasy, pohupoval sa v bokoch ako cerstvo zvolena kralovna krasy a casto si pospevoval svoje svojske piesne. Znacne sa lisil od svojich kolegov v stajni, ktori len zrali alebo spali.

Dobre dlho som sa mu prihovaral slovami, ako "ty si taky krasny konicek" a snazil som sa ziskat jeho pozornost a priazen.
Lenze zrejme som mu rozpraval same kraviny, pretoze som si neuvedomil, ze kon asi mojim hovadinam nerozumie, rozpravat mu koniny ma nenapadlo. Tento neobycajny kon sa mi to dal aj svojim spevom dat najavo, ale ja som bol hluchy, textu jeho piesni som nerozumel.

Preto som po case vybral moj mobilny telefon s umyslom, ze si jeho umelecky prejav nahram a dam to niekomu kvalifikovanemu prelozit do ludskej reci. No kon - zakliata vila, ale to som vtedy este netusil - ako zbadal ten moj aparat zmlkol a utiahol sa do sera stajne, kde dlhymi duskami popijal vodu.
Len tak, aby som preklenul rozpaky, som sa toho cudneho kona vypytoval, ci nevie, kde by som nasiel huby. Myslel som si, ze by to mohol aj vediet, ked s pohybuje medi tymi travinami po luke. Kon vsak zatato mlcal. Tak som sa urazil a pobral sa dalej. Ako som sa blizil k lesu, zacul som kona-vilu smutne zaspievat. Cely svoj zial vyjadril v tom vykriku.
Tak som nechal les lesom a vratil som sa, pobozkal kobylu na celo, tam pod tou jej ofinou a prekrasna vila ma zrazu vzala na voditko a viedla ma k hubam, ba az za huby dalej - rovno do zahuby...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Gabi Gabi | E-mail | 18. září 2012 v 9:24 | Reagovat

Tak... sampiony najdes u mna v sade pod prvou hruskou.Rastu tam cele leto.Nemusim ani do lesa. Jedlu bedlu najdes v mojej predzahradke pod striebornym smrekom. Rastie tam uz druha, tu prvu mi ktosi ukradol. Asi Ty, alebo Tvoja vila.Ani stopa po nej nezostala.
Mal si k tej kobyle prist blizsie, mozno by si aj pocitil,nielen pocul.
No a nakoniec, pekne si to uzavrel. Byt na voditku takej vily predsa nemoze byt take zle? Vsak? :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama