Listopad 2012

Chren - Sam v prirode

27. listopadu 2012 v 11:39 | Lubie d'Or a jeho King Rucola
Pre mestskeho cloveka, navyse zobraka, ktory zije na ulici je octitnut sa v sam prirode viac ako samota. Je to boj o prezitie. Sam na seba odkazany a siroko daleko ani dusicky, ku ktorej by mohol vystrcit zobracku misku, relativne malo odpadkov a ziadne odpadkove kose, v ktorych by mohol hladat nieco pod zub, nutia zobraka zacat sa zaoberat prirodou, hladat, ci pokusit sa ulovit nieco jedle.

V obodobi cakania na sneh vsak vela toho nevidiet. Co bolo zelene, to je uz hnede, zvädnute, plesnive ci podivnym sposobom obzrate. A huby, aj blaznive, davno odvezen do mesta alebo parlamentu.


Budi to jeho pozornost, pretoze niekdajsie velke lopuchy su ako jemna kostricka, starostlivo vyzrane neznamymi pachatelmi. Hladnemu to evokuje v bruchu pocit zavisti. Dostane sa do akejsi extazie. Ale sam to jest nemoze, ved to je ako keby sa chcel nasytit ohlodavanim odhodej kostry pstruha, alebo inej ryby, ktorej kostricka sa pri pozivani da vytiahnut v jednom kuse.

Hlad je ako akasi hnacia droga. Oci sa zaostruju na najmensie detaily. Tak aj zobrak naraz - pomocou blesku, ktory na svojom mobilnom telefone zase zapol - pozrie intenzivne na tu podivnu ukazku prirody. Naraz mu to necakane zapne, ved take videl kedysi davno v detstve na zahrade u mamy.


Chren!

Chren s dratikom, teraz ho tam zbadal, vdaka väcsej ostrosti obrazku. Zurivo zacne kopat prinesenou polnou lopatkou, ktoru kedysi davno, este ako pionier, dostal od stryka, ktory bol este a prvej ceskoslovenskej republiky nacelnik skautskeho oddielu. (Mal od neho aj jednu cast maskovaneho ihlanu, celtu, ktoru pysne poziva dodnes na spanie pod mostom.) "Ked sa nemylim, hovori sa 'jedzte chren, bude vam stat cely den'!", mrmlal si pocas vykopavania.

Ako si tak pochutnaval a dratikom si cistil zuby, tak zacal dokonca - nasyteny - filozovat.

"V tej prirode je to vsetko skutocne cudne, " prihovaral sa drevenej zrdke, "suloz je urcite lepsia 'bez', ale ta fotka, ktora je urobena 's bleskom' je urcite lepsia ako obrazok. Tak jeden uz naozaj nevie, coho sa ma drzat. 'Bez' chuti lepsie a s pouzitim prostriedkov je to zase bezpecnejsie...", zadumal sa zobrak, na ktorom sa uz zacali prejavovat ucinky chrenu a preto sa, marne sice, obhliadal v jeho samote po nejakej partnerke. Ale aj tak vedel, ze ziadnu nenajde v tejto pustatine a ak by ju zazrakom nasiel, ze uz nema ziadny prezervativ, cize by skoncil na tom mozno zle, ale na rozdiel od fotky zase naopak. Priroda! "Priroda", prskol opovrzlivo, "co na nej ti zeleni len vidia!"

Tak sa na to cele, celu tu samotu, vykaslal a vratil sa k pocitacu...Tam ho znovu caka aspon tepla...

Co ineho mozem potrebovat?

21. listopadu 2012 v 6:19 | King Rucola
Ako zobrak, ako elektroniky zobrak, ktoremu vypinaju elektrinu, lebo nezaplatil, nepotrebujem uz vela. Len plnu zobracku misku.


Mozu byt k tomu aj knihy, tie izoluju chlad betonu pod mostom...

Quitten

11. listopadu 2012 v 12:06 | King Rucola
Na prvy pohlad absolutne nesuvisi s temou! Ale velka mylka! Prave, ked som sa chystal nieco na temu tyzdna napisat prisla zufala prosba z tisic kilometrovej dialky, ci by som nevedel nejaky recept n azhotovenie cukrikov z gduli.

Jedna nahoda - ten telefonat.
Druha nahoda: prave v nasom serioznom denniku "Tages-Anzeiger" reportaz s byvalym spoluziakom mojej dcery, dnes majitelom cukrarne a pekarne v B., kde sa uvadza, ze pokusne budu ako jedna z jedinych dvoch cukrarni vo Svajciarsku tieto zakusky-cukriky pre velkoobchod pokusne dodavat.

Trochu vela nahod naraz, nie?

Tak som ten recept, ktory som v rychlosti ulozil tu, v blogu, nechal aj pre inych zaujemcov. Vianoce sa blizia...


Mit einem Tuch die pelzige Haut der Quitten abreiben. Früchte waschen, vierteln, entkernen und in ca. 2 cm grosse Stücke schneiden. In einer grossen Pfanne geben, knapp mit Wasser bedecken und halb zugedeckt ca. 20-35 Minuten weich kochen. Kochzeit kommt auf Reifegrad der Quitten an. Ab und zu mit einer Kelle umrühren. Vom Herd nehmen und über Nacht zugedeckt ziehen lassen. Am nächsten Tag, alles durch ein feines Tuch giessen, abtopfen lassen.

400 g Quittenmark
350 g mit Vanille aromatisierter Zucker
2 EL Zitronensaft

Quittenmark mit dem Bamix bzw. Pürierstab fein pürieren. Püriertes Mark, Zucker und Zitronensaft in einen Topf geben und bei mittlerer Hitze unter Rühren einkochen, bis sich die Masse vom Topfboden löst.

Die Paste auf ein mit Backpapier belegtes Backblech streichen und je nach Luftfeuchtigkeit ein paar Tage trocknen lassen. Da wir hier hohe Luftfeuchtigkeit haben, mache ich es wie Sus bei ihrer Quitten-Paste, das heisst das Blech immer in den Backofen schieben, wenn er gerade benutzt worden ist und abkühlt. Danach Quittenpaste in Quadrate oder Rauten schneiden und in Zucker wälzen und nochmals ein bisschen trocknen lassen.

Das mit dem im Zucker wälzen lasse ich wohl sein, denn die Teilchen sind so schon supersüss.

Pekelna nahoda

10. listopadu 2012 v 18:44 | King Rucola a Lubie d'Or
To je zradylko pre chudobneho zobraka!

Blog.cz

Galerie

© 2005 - 2012 CET 21 spol. s r.o. | About Blog.cz
»

Uz cakam...

Nestastnou nahodou

8. listopadu 2012 v 18:42 | Lubie d'Or a King Rucola
My mame nedaleko nas, ale takmer priamo na jazere, oproti povestnej "Cervenej fabrike" (Rote Fabrik), kde si pred rokmi mladi vybojovali ateliery a kde sa dnes poriadaju rozne akcie, vystavy, koncerty, kde je progresivna restauracia priamo na jazere a kde sa dodnes este drzi - ako-tak - alternativna scena, prvy oficialny bordel, ktory doteraz bol otvoreny v Zürichu. Pololegalnych je tu ako hub po dazdi uz roky, ale toto bola velka slava a hned aj jablko svaru, ked tento "ustav" po dlhych tahaniciach - samozrejme, kto iny, nez dvaja Nemci - v tejto opustenej budove otvorili. Bordel. Bordel ako v citanke. Renovovali to schatralinu mimochodom za hromadu penazi. Velmi moderne zariadenia, kamery, mreze, riadeny vstup proti zaplateniu, obcerstvenie, parkovisko decentne pred zvedavymi ocami skryte za ohradou, dokonca v prizemi verejny bar pre neutralnych, nezainteresovanych navstevnikov.

Teraz sa to teda uz vobec nijako nelisi od normalnych obchodov potravin, drogerii a podobne, hlavne teda mäsiarni, nakolko sa tam takisto predava mäso. Hlavne zive, prijemne teple a podla moznosti cerstve, vonave mäso.

Pre predavacky to ma samozrjeme velke vyhody. Pevne najomne za ludske ceny, kontroly zdravotne a ine, poradenska sluzba, plus velka davka istoty, bezpecnosti a ochrany, hlavne ked sa to porovna s poulicnou pracou tychto socialnych pracovniciek. Da sa povedat, ze vsetky pozitivne vymozenosti moderneho riadenia podnikov su prenesene aj do tohto pre Züroch inovativneho zriadenia. Takto organizovany bordel mal okrem ineho za poslanie podla moznosti pripravit co najviac pasakov o pracu, respektive vymanit poctivo pracujuce zenicky z ich nadvlady. Neviem posudit, na kolko sa to v tomto ohlade podarilo, ale funguje to tu po malej prechodnej krize uz dobrych par rokov.

Ako pisem vyssie, z casu nacas zavita do toho "etablisma" kontrola. nielen zdravotna. Samozrejme akteri sa uz poznaju, ved sa stretavaju pravidelne, vznikol medzi nimi urcity kolegialny vztah. Ale aj napriek tomu dochadza este k nedorozumeniam, ved vsetci sme len ludia.

Casto to vedie k najrozmanitejsim scenam, nastastie väcsinou skor usmevnych.

Nestastnou nahodou sa pre neznalost reci, ci pre neporozumenie, nedorozumenie, udiala tato groteskna prihoda. ktorou sa patricna neskusena dama sama nechtiac odhalila, ci prezdradila. Pri nahodnej kontrole nova madarska pracovnicka, ktora bola zamestnana v "Petite fleur" (tak sa oficialne vola tato predajna) mozno este na "cierno" alebo ilegalne, nechtiac prezentovala svoju neznalost pomerov, hlavne vsak neznalost reci. (Ako vsetci pracujuci musia aj tieto damy odvadzat dane a mali by byt riadne poistene.)

Ilonka alebo Aranka lezala dychtivo ocakavajuc zakaznikov na jej specialnej vodnej posteli, cas si kratila citanim slovniku reci nemeckej, horiaca Fecske v ruke, ked do jej cely vstupil ocividne za ucelom kontroly mohutny policajt. Ilonke ci Aranke zaziarili oci, pretoze pocula uz nespocetne velakrat tu za vlasy pritiahnutu historku z reci kolegyn o legendarnom zakaznikovi, ktory je sice policajt ale prichadzal pravidelne aj ako sukromny navstevnik. "To musi byt on!", povedala si po madarsky. Nemohla sa radostou zdrzat, este bola mlada a nie celkom profesionalna, este ju kadeco na jej praci bavilo. Tak ho ajpreto trochu prekotne a nie prave takticky oslovila:

"Ach, welcome kedves strazmajster", zadrmolila Olonka ci Aranka a statocne mlela lamanou nemcinou: "Co si date? Vezmes pijes? Spravit pohodlie, donesiet nieco pijes? Hned som vam k sluzbam, len nalejem vas trochu? Trochu dzus? Vodka? Len uz ryhlo vyzleceny, ja vela som uz o vas pocut, som strasne zvedava. Je to pravda, ze ty mate kaliber 38? Davat mi ho aj podrzat do ruky, este som tak nieco nikdy nedrzala."

Nedockavo, ako keby sa bala, ze si to navstevnk rozmysli, zacala mu rozopinat remen, na ktorom mu visela sluzobna zbran. Vyjaveny policajt stihol len na svoju obranu zaprotestovat: "Akych 38?!? Ja mam len sestnast centimetrov a aj to len vtedy, ked mi to mne priaznivo naklonene damy meraju!"

"Ale ty, ty mas urcite papiere v poriadku, mozes mi ich ukazat?", pokracoval vzapäti, ked sa spamätal, uradnym tonom.
"Ja tebe ukazat, chned ukazat", zasveholila Ilonka ci Aranka a zacala sa veselo - zase poriadne nerozumejuc - zbavovat svojich nohviciek.

Ako to dopadlo, neviem, ale musel som sa smiat pri tej predstave "kaliber 38", este dobre, ze nie rovno 45mm kolt, alebo rovno dalekonosne delo!

WC Projekt

4. listopadu 2012 v 9:36 | Lubie d'Or & King Rucola
Nielen kazdy poulicny chodec, pod holym nebom pracujuci robotnik, napriklad zobrak, ale aj kralovske limuziny su cim dalej, tym viac ohrozene vtacim trusom. Cital som, ze niektore mesta, ako napriklad Michalovce na vychode a Rim na zapade uplne stonu pod tarchou hovien. Na riesenie tejto pliagy vymyslaju zlozite zariadenia, ktore vsak nie su dostatocne eficientne.

Ako aktivny uzivatel limuzin a poulicny zobrak, som az dvojnasobne ohrozeny. Zakazdym, ked sa vraciam z mojho dvadsat percentneho pracovneho uväzku v mestecku Monkeystone, kde mi zamestnavatel napriek mojim doraznym ziadostiam, ba dokonca vyhrazkam, ze do sluzby viac nepridem, odmietol postavit garaz, zakazdym mam uplne obsrate auto nevychovanymi vtakmi.

Zamyslel som sa nad touto neblahou skutocnostou a po kratkej uvahe som musel vziat tych vtakov pod ochranu. Ved oni za to vlastne ani nemozu, ze su z nich nedobrovlne zakerni teroristi, utociaci na posvätene hlavy a ich dopravne prostiriedky. Kam len oko dohliadne, ziadna toaleta. Ked sa vynori nejaka, tak je vyhradena len pre ludi. Pre ubohych vtakov nikde nic!

Kazde zlo je na nieco dobre, hovori sa. Zamysel som sa, az ma hlava rozbolela, lebo davno odvykla mysleniu a prisiel som na spasonosnu ideu. Myslienku, ktora nielen bude ochranovat auta od znecistenia, ale dokonca pokoj duse pomazanym hlavam.
Myslienku, ktora ma cenu lata. Totiz vrchol tohto napadu je zamer, vyberat za pouzivanie toaliet vstupne, tak ako na kazdom nadrazi a podobne. Tym by som zabil dve muchy jednou ranou. Vyriesil vseobecne obsieranie a zarobil, ze by som konecne mohol zavesit zobracku ciapku na kliniec, ako to robia ubohi fotbalisti, ked dosiahnu urcity vek, kedy o nich nie je uz zaujem a nikto ich uz nechce vyvazovat milionmi. Vdaka intenzivnej spolupraci s Jeho Excelenicou Kralom Rucolom, nech nam zije vecne a jeho kralovskym dizajerom panom Max. de Bilom sme vypracovali ucinny a dokonca aj esteticky projekt.
Projekt: "Preventivna cistiaca stanica."


Mimochodom je aj problem kontroly a strazenia vdaka vhodnemu skolenmu personalu, ktoremu poskytnem zadarmo pobyt, kym o stravu bude mat postarane on alebo ona (musim mat pred ocami tu tzv. "zenku kvotu!") sam, stopercentne vyrieseny!

Verim, ze toto revolucne zariadenie vyriesi viacero palcivych urbannych problemov a mam tazke podozrenie, ze sa stavam kandidatom na Nobelovu cenu za mier...