P-365/189-a Pomoc

3. ledna 2015 v 9:34 | Dr Max. de Bile
Môj dobrotivý a láskavý kráľ, Kráľ Rukola, nech nám žije večne, ma poveril, aby som sa poobzeral v našom ľude a vyhladal hlavne tých, ktorí možno trpia núdzou, žijú v strachu, ba dokonca stoja na pokraji života, na tej osudnej hrane nad priepasťou, za ktorou sa otvára neznáme nekonečno smrti. Práve počas sviatkov trpia títo väčšinou osamelí ľudia veľkou núdzou, tiesňou psychickou, nedostatkom fyzickým a mojou úlohou malo byť, maximálne ako sa len dá, pomáhať týmto nešťastníikom, ktorí medzi nami živoria. Max. ma max. pomáhať...ale ako?

Nedalo sa prejsť pár krôčkov, aby sa jednému nezamočili topánky v bahne biedy ulice, kde vládne blato ľudskej solidarity. Medzi prvými nešťastníkmi, na ktorého som naďabil, bol celkom zavšivavený, zaschuntými chrástami polepený, v roztrhaných šatách už na diaľku páchnuci sám náš talentovaný pán žobrák. Poznáme ho na verejnosti len pod menom ekektronický žobrák, sám si pridelil túto prezývku a svoje vlastné meno už dávno pochoval.

"Som na úteku", oznámil mi, keď som sa začal vypytovať, ako sa mu cez sviatky darí. "Prchám pred tou priepasťou, ktorá ma neodbytne priťahuje. Jej otvorená náruč ma nejako centrifugálne priťahuje." Utrel si sviečku žiariacu nad jeho fúzami. Typický usoplený, usmolený, plesnivý starec, prebehlo mi mysľou, kedysi taký junák, jeden by to neveril! Ako keby mi bol čítal myslienky, hrabol si do brady špinavou rukou so strašnými nechtami, čiernymi ako keby sa bol býval zúfalo zahrabol v smole na pokraji múru, ktorý chcel preliezť, tesne pred pádom. Nechtami, ktoré vyzerali ako pazúry alebo menšie kly, šiahol medzi povrazce polepenej brady, výdatne sa poškrabal a skutočne sa mu podarilo tú ruku opäť z toho hniezda vydolovať.

Zachrípnutým hlasom pokračoval: "Vieš doktorko, keď si tak spomeniem, ako sme cvičievali na záhrade. Trénovali s tými betónovými činkami, ktoré sme si uliali do tých plechových nádob, do tých súdkov, ktoré nám dala tá stará z obchodu, šťastná, že ich nemusí sama upratovať. Pamätáš, vtedy sa volali tie potravinové obchody 'Zdroj'. Boli to naozaj zdroje rozkoší. Napríklad ten zemiakový cukor. Ten turecký med, tie údené makrely v drevenýh debničkách, neskôr to pivo sedmička. Ako kulturisti sme mali stále neukojený hlad, požrali by sme aj Chaplinove boty a na stupne piva sme tak nehladeli, hlavne, že tieklo. Nie ako dnes, keď kulturisti vymreli a ich pozostalí sú to len tí kurevsky dobre zaopatrení body-builderi, ktorí by pivo pod dvanásť stupňov do tej ich rozmáchanej papule nevzali. Pozveš ma na pivo, dnes som ešte neraňajkoval?"

"Už sa nehovorí 'boty'! Dnes musíš povedať, keď chceš správne po slovensky, povedať topánky. Chaplinove topánky."

"Čo ti šibe, dottóre? Kto už tak debilne rozpráva. Chaplinove boty a chaplinove topánky je predsa rozdiel. Keď hovorím, že mám hlad a požral by som aj chaplinove boty, tak to má význam. Topánky si môžem tak nanajvýš kúpiť v obchode. Samozrejme za predpokladu 'á, že na ne máš prachy a za 'bé', že nechceš naozaj kúpiť boty, teda tie, ktoré predáva napríklad Hennes a Mauritz, ti výtečníci H & M, pod tou značkou, alebo keď nehladáš tie špeciálne čižmy, ktoré sa odoborne volajú boty, vieš, tie, ktoré sa..."

"Ty by si určite potreboval nové topánky, keď sa na tie tvoje boty pozerám", prerušil som jeho monológ. "Poď, ideme si niekam sadnúť a dáš si niečo pod zub. Pozývam ťa. Kedy si naposledy jedol niečo teplého?"

"Pivo stačí. Teplé už nejem, veď som na úteku!"

"Ako to spolu súvisí? Byť na úteku a nejesť teplé? Nevidím ten dôvod, tú logiku, byť na úteku a nejesť teplé."

"Utekám predsa pred smrťou!", rozhorčene vystrelil elektronický žobrák, ktorý si už nepamätal vlastné meno. Ja som však ešte dobre vedel, že sa volá Daniel. Daniel, "boh je (môj) sudca", alebo také niečo je to starohebrejsky, biblicky.

"Ako to? Utekať pre smrťou, to sa mi zdá by absurdné, to nefunguje. Poď Dani, začína mi byť zima, ako tu stojíme." Zaliezli sme do takého pajzlu na rohu ulice. Presne to vyzeralo ako kedysi štvrté cenové skupiny a k tomu cel0mu, k tej kulise z minulého storočia sa tu nachádzalo aj patričné obecenstvo. Pravdepodobne Danielovi kolegovia.

Dani si zotrel z fúzov penu z prvého pollitra, ktorý na jeden dúšok do seba vlial a ozval sa: "Ty si mi podarený doktor! Ty nevieš, že teplá strava škodí žalúdku a môže vytvárať rakovinové vredy v tráviacom trakte? Videl si už niekedy nejakého živého Gréka, že by reklamoval polievku, ktorá je údajne málo teplá? Taká Grék si objedná obed a ide si najprv zafajčiť, aby mu vychladol na správnu teplotu. Správna výživa je časť, nezbytná časť, prevencie pred chorobami. Hlavne pred rakovinou. Čo najviac rakov, čo najmenej tučného ľudského mäsa!", zachechtal sa nad vlastným rádoby vtipom. "Čo vás to vlastne na tých univerzitách učili, hä?"

"Kde vlastne teraz spávaš?", pokúšam sa zmeniť tému.

"Ha! To je dobre, že sa pýtaš! Môžeš si predstaviť, ako je to teraz nesmierne ťažké? V tejto sychravej zime? Každý máme dnes tablety, smartfóny, noutbuky, čumíme do toho po celý deň, len čo baterky stačia. Poctivé, tlačiarenskou čerňou voniace noviny už dnes nečíta nikto, možno pár starých romantikov. O takom poctiví santusáci kedysi ani len nesnívali. Ale aspoň nemali problémy. Nevieš si predstaviť, ako ťažko sa hladajú dnes noviny, aby si človek mohol postlať svoje lôzko a aby sa mal čím zakryť. Mobilný telefón ťa nezahreje, aj keby si sa prikryl so stovkami takých aparátov. Poriadnych kartónových obalov sa nájde síce viac než kedysi, ale tí debili z mestskej správy nemajú na nič iné peniaze na rozhadzovanie, vyhadzovanie, len aby platili smetiarske vozy, ktoré ich odvážajú rýchlosťou blesku. Ľudia podľahnú hneď takej masovej hytérii, móde či panike a balia tie prázdne obaly do krásnych balíkov tak pevne, že máš poriadnu námahu, zase to rozrezať a uchmatnúť si niečo skôr, než ich prídu zobrať. To isté a ešte horšie aj s jedlom. Tie železobetónové vrecia so smeťami! Než to rozdriapeš a prehrabeš, či je tam niečo jedlé, už dávno ťa predbehnú líšky, ano, mestské líšky, ktorých je stále viac a viac a ktoré majú ostrejšie zuby než tie moje prehnilé. Ešte aspoň tie kontajnery pri veľkoobchodoch. Tí debili do nich vyhadzujú perfektné veci, len kvôli dátumu. Ale tam aby si pomaly stál v rade alebo sa pobil s ostatnými. Nerád tam chodievam, ale je to tam luxus, čistý luxus. Raj na zemi. Len niekedy nemám ani kde si urobiť ohníček. Minule som si postavil dokonca takú provizornú pec na vypekanie tých krásnych kusov mäsa, ktoré sa tam dajú vydolovať, surové to jesť nebudem, tak ďaleko ešte nie som. Hodovali sme si ako králi a nepríde tam do najlepšieho nejaký taký čurák z mestskej správy a nenechá nám to zbúrať? Tí blbečkovia, pardón, po spisovne slovensky musím povedať hlupáci, blbečkovia z neznámych dôvodov už neplatí, teda tí hlupáci na kvadrát, tým je to všetko jedno, len poriadok musí byť! Idioti!"

Cítil som, že to nie je to tretie pivo na lačný žalúdok, ktoré ho priviedlo takto do varu. Nakoniec mal pravdu. Je to poriadne nezmyseľné, takéto plýtvanie. Ale pomaly som musel ďalej. Tak som sa ešte na záver spýtal: "Keď ťa Dani tak počúvam, tak ti musím dať za pravdu. Ale povedal si, že utekáš pred smrťou. Ako si to teda myslel, lepšie povedané, kam teda utekáš? Viem, že sa nejako blbo pýtam, ale povedz mi."

"V jedných tých vzácnych novinách som sa dočital, že dnešný rok je v znamení slimáka. Odbočim, ale dobre pripravené slimáky, to celkom ide, lenže leto je definitívne fuč, slimáci sa zabalili do svojich ulít. Tak som si povedal - rok slimáka! Ak utečiem tej smrti, tak sa pokúsim vrátiť sa do života s veľkým 'Ž'! Aspoň závratnou rýchlosťou slimáka. Rýchlejšie ani nechcem. Veď aj pre potapačov je nezdravé, prílis rýchlo sa vynoriť nad hladinu. A ja som bol už príliš dlho pod vodou..."


Nanútil som mu ešte nejakú stovku, protestoval, nechcel peniaze prijať, povedal, že načo vedie tú svoju houmpejdž, kam mu majú ľudia prispievať a kam ešte nikto nikdy nič neposlal, rozhorčenie, ba snáď aj sklamanie, trpkosť mu bolo počuť v hlase. Bol skalopevne presvedčený, že to bol výborný nápad, pracovať ako elektronický žobrák. ale rozčarovaný musel konštatovať, že sa to absolútne nevyplatilo, projekt skončil ako fiasko a teraz sa musí vracať do normálneho života. Bolo mi ho ľúto a dlho som sa díval, ako sa rýchlosťou slimáka vzďaloval smrti a blížil späť do normálneho života, hoci nikto nevieme, čo to vlastne je...

Strčil som ruky do vreciek bundy, pretože som si zabudol rukavice. Našiel som tam akýsi papierik. Keď som ho rozmotal, videl som Danielovu kresbu a hrubou, asi tesárskou tužkou pripísaný text:"Max., tešilo ma, porozprávať sa s Tebou. Zober si túto škizu, vymysli k nej pasujúci text a keď ho uverejníš, tak nechaj dobrovoľnú čiastku z honoráru uloženú u krčmára, kde sme práve sedeli. Ďakujem. Ahoj, Tvoj elektronický žobrák."

Teraz si lámem hlavu s textom, potrebujem pomoc...

Kresba neznámeho autorazhotovená vlastnoručne rukou Jeho Veličnstva samotného Kráľa Rukolu, nech nám žije večne!(Dodavateľ Dr Max. de Bile.)

Projekt publikovanej škice čaká na návrhy vhodného textu. Ak Vás niečo napadne, tak prosím do komentáru alebo e-Mail...

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 TlusŤjoch TlusŤjoch | E-mail | Web | 3. ledna 2015 v 14:19 | Reagovat

Nač sem taháš ten vysavač? Intezita osvětlení této místnosti 200 luxů je pro naše záležitosti, myslím, více než dostačující.

2 Miloš Miloš | Web | 3. ledna 2015 v 17:57 | Reagovat

Tam už se hodně dlouho nevysávalo, že v rohu stačily vyrašit houby :-)

3 Radka Radka | E-mail | Web | 3. ledna 2015 v 22:33 | Reagovat

Netušila jsem, kam se proklikám a jsem překvapená. Mile.
Při pohledu na obrázek však nic se v mé hlavě nerodí. A pokud se něco vyrojí, vedle prvního komentáře bledne ;-)

4 TlusŤjoch TlusŤjoch | E-mail | Web | 4. ledna 2015 v 9:35 | Reagovat

[3]: Taky mám v hlavě vyluxováno.

5 elektronickyzobrak elektronickyzobrak | E-mail | Web | 6. ledna 2015 v 4:58 | Reagovat

Všetkym Vám vrelá vďaka za konštruktívne komentáre a ešte raz úspešný nový rok.

6 Oby Oby | 7. ledna 2015 v 2:11 | Reagovat

Nevidělas moje trenky? Před chvílí tu byly, vedle toho květináče!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama